piatok 21. júla 2017

Európske hry v meste, kde septembra zlaté zuby a trh vonia Orientom

Adepti na medaily z najprestížnejších športových podujatí tú jednoducho stopujú a čakajú na autá, z ktorých niektoré je nissan - a iné zase žigulíky.

Hneď vedľa je totiž dedina pre športovcov. Pred nami sa týči mohutná Vlajka Azerbajdžanu a na horizonte vidíme zvláštne prašné kopca kupolovitých tvarov, ktoré by mohli byť obratom obsadené do nových Hviezdnych vojen.

Takto vyzerajú prebiehajúcej Európskej hry a možno podobne raz budú vyzerať aj hry olympijské.Podľa dokumentu zvaného Olympijská agenda 2020 už smie "obzvlášť z dôvodov geografie a princípe udržateľnosti" usporadúvať viac miest, ba dokonca viac krajín; treba u zimných hier 2018 v Južnej Kórei sa hovorilo o tom, že by disciplíny bôby, sane a skeleton mohli skončiť v japonsko m Nagane.

Azerbajdžan sa o svoju megaakcie síce nedelí so susedmi, ale rýchlostné kanoistov poslal na severozápad do 300 kilometrov vzdialeného Mingačeviru, čo je skoro päťhodinová štreka, lebo počet pruhov od pôvodných ôsmich na okraji Baku postupne klesne až na dva.

Toto sú postrehy z miesta, ktoré ponúka veru zvláštne kulisy pre vrcholnú športovú udalosť, ktorej Európske hry chcú byť.

exprezident, kam sa pozrieš

Jeden z členov štvorkajaku Daniel Havel predniesol slová, ktoré sa dajú pochopiť: "Aby som pravdu povedal, okolie mesta nás úplne neláka.Nevyzerá to na nejaké veľké pamiatky. "

A jeho kolega Ján Štěrba doplnil:" Obávam sa, že to najväčší z Mingačeviru sme už videli cestou zo závodisko do dediny. "

Nie že by snáď stotisícové mesto na severe Azerbajdžane, ktorého stavba začala až s koncom druhej svetovej vojny, nemalo pre vyznávačov špecifických lokalít svoje čaro. Ale mnoho tu toho nie je.

Strih - je nedeľa večer a vyprázdnené ulice sa zrazu premení, kolonáda pri rieke Kury ožíva. Hoci sme v moslimskej krajine, nie sú vidieť šatky ani brady. U fontány brnká mladík na gitaru a kolegom sám od seba pózuje chlapík, ktorý hrdo ukazuje horný rad zlatých zubov, ktoré sa lesknú do západu slnka.Scéna ako vystrihnutá z filmov Emira Kusturicu! Frekvencia spomínané úpravy chrupu je neprehliadnuteľná ako u mužov, tak u žien.

Lenže rušná zóna, ktorá mieri k hotelu Kur, a tým pádom aj k areálu pre rýchlostné kanoistov, je výnimkou.Inak Mingačevir nie je mestom prekypujúcim zábavou.
Na ústrednom Prospekte Hejdara Alijeva pomenovanom po prvom prezidentovi samostatnej krajiny stojí v rámci kultu osobnosti i jeho socha a rad billboardov (štátu teraz vládne Hejdarův syn Ilham).

Je tu ru� �ný orientálny trh, kde kúpite paradajky veľká ako päsť, mohutné guličky ríbezlí a drobné vám vráti namrazené, pretože "kasu" schovávajú medzi zmrzlinou.
Hneď vedľa jediné viditeľne nablýskané reštaurácie nájdete pouličné stánky, kde vám u šašlíkov robia pod plastovými stoličkami spoločnosť mačky a sliepky, čo treba autor textu konštatuje zaujímavým, ale chápe, že nie každý to ocení.

Pink Floyd na rozlúčku

A potom je tu pochopiteľne športová stránka veci.Akcia na viacerých miestach logicky niektorých účastníkov z centra pošle kamsi na periférii. "Nie sme v srdci hier, ale trochu odstrčení. Výhodou je, že máme svoj pokoj a nič nás nerozptyľuje, "hovorí Daniel Havel.

Tým, že v Mingačeviru súperili len rýchlostnej kanoisti, sa atmosféra blíži skôr Svetovým pohárom či majstrovstvá Európy.

"Idete na zvláštnu akciu a stretávate rovnaké ľudí ako celý rok na pretekoch. Potom to trochu stráca váhu veľkej udalosti, "premieta Havel. "Ale vieme sa s tým vysporiadať. Skôr sa na tom snažíme nájsť to lepšie. Neodvádza nám pozornosť, že by sme sa chceli pozerať na iné športy. "

štvorkajaku v Mingačeviru nezažil dobré preteky: kvarteto Havel, Trafil, Dostál, Štěrba vôbec prvýkrát od olympiády v Londýne nezískalo medailu.Z Európskych hier budú mať zvláštne dojmy. "Mali sme šancu si naozaj dobre prezrieť cestu zo športoviská do dediny, autobusáci jazdí asi dvadsať kilometrov za hodinu, keď im to sadne," usmial sa Lukáš Trafil a Jan Štěrba dodal: "Dneska valil štyridsať, kamarát!"

< p> kanoista Martin Fuksa, strieborný na 1 000 metrov a včera senzačne tretí na dvojstovke, zažil iné špecifikum: "Chodil som skoro spať a skoro vstával, ale v dedine je stále nejaký program a celkom to reve. Kompenzujú to tým, ktorí nepreteká. "

Tým sa vraciame späť na AZPetrol. Do širokej cesty sa z dediny Európskych hier line lokálne upravená verzia slávneho songu The Wall, nad kopcami sa Smráká.A Mingačevir sa pomaly lúči so svojimi dňami slávy.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára